Pocta FCH 2010
Úvodník bulletinu
Pri príležitosti 200.
výročia narodenia poľského skladateľa Fryderyka Chopina sa na HTF VŠMU
uskutočnil interaktívny hudobný projekt „Pocta FCH“, súčasťou ktorého boli
odborné prednášky popredných domácich a zahraničných hudobných vedcov a
interpretov, semináre a koncerty. Projekt bol realizovaný v dňoch 21. –
22. apríla 2010 v Koncertnej sieni DVORANA. Svojim bohatým programom na
patričnej úrovni vzdal hold jednému z najgeniálnejších predstaviteľov
klavírnej tvorby 19. st., často označovaného za „básnika klavíra“. Úvodník
bulletinu podujatia, ktorého autorom je prof.
Miloslav Starosta, vám prinášame v nasledujúcich riadkoch.
Skladáme dnes poctu Fryderykovi
Chopinovi (1810-1849), fenomenálnemu zjavu klavírnej tvorby 19. storočia,
skladateľovi, interpretovi, skvelému improvizátorovi i vyhľadávanému
pedagógovi, ktorý široko presiahol hranice svojho regionálneho pôvodu i parížskeho
pôsobenia. Už počas života nadobudol charakter kultúrnej legendárnosti. Jeho
dielo obsahovalo výrazné atribúty nového spôsobu hudobného myslenia, neobyčajne
osobitej klavírnej zvukovosti a výrazných interpretačných charakteristík.
Genialita Majstra dozrievala
pod mnohými vplyvmi a plody jeho umeleckého odkazu nachádzajú dodnes výraznú
rezonanciu v hudbe rôznych národov. Jeho tvorivá invencia bola zakotvená v poľskej
tradičnej kultúre. V tom tiež spočíva aktuálnosť chopinovského vzoru. Ako
skladateľovi sa mu podarilo preklenúť hranice medzi vážnou a ľudovou
hudbou. Zrušil rozdielnosť medzi interpretom a skladateľom. „K úžasným prejavom kvalít jeho geniality patrila aj schopnosť zapísať
improvizáciu bez jej narušenia. V Chopinových dielach si zachovala momenty
neistoty, kde hľadajúci interpret môže rýchlo vytvárať súvislosti...“
(Rouillon, Vincent: Chopin pohľadom
dnešných skladateľov, Piano 12, Paríž 1998/9). Z tejto myšlienky sa
nevdojak vynára aj Busoniho charakteristika tvorivosti interpretácie: „notácia
je geniálnym prostriedkom na zapísanie improvizácie. Čo sa v nej však
stratilo z oduševnenia skladateľa, to by mal nahradiť interpret vlastným
oduševnením“.
V spôsobe Chopinovho komponovania
to cítime a improvizácia mu umožňovala objavenie mnohých smelostí, ktoré by
neboli vari možné iba pri písaní za stolom. „Skutočná poetická kvalita Chopinovej hudobnej reči, jeho tak čistý
charakter, jeho bezprostredná emocionalita sa prihovára priamo k srdcu: jeho
umenie akoby vytekalo z prameňa mystéria, vyvíjajúc sa do originálneho
zjavu, na ktorý je nevhodný skalpel analytika. Fantázia interpreta, sen
poslucháča sa nám teda javia nástrojmi schopnejšími precíznejších odhalení v
jeho hudbe, než by toho bolo schopné neoblomné zotrvávanie na prozaickej
teoretickej terminológii“. (Fleury, Michel: Chopinov hudobný jazyk, Piano 12, Paríž 1998/9)
Majster si však uchoval
aj prepojenie na veľké vzory minulosti, Bacha, Mozarta, Beethovena, Hummela...
Stopy jeho vplyvu sú zreteľné u Debussyho, Faurého, Deliusa, Ravela, Skriabina,
Balakireva, Ljadova, Szymanowského, ale aj u viacerých hudobných tvorcov
Latinskej Ameriky, ba siahajú až k Messiaenovi a ďalším skladateľom.
Chopinovmu dielu sa venujú už mnohé generácie
klaviristov. Originálne odkazy jeho vlastnej pedagogiky ako aj svedectvá a zásluhy
jeho žiakov sú spracované najnovšie v dvoch publikáciách významného
švajčiarskeho muzikológa Jeana-Jacquesa Eigeldingera, Chopin vu par ses élèves.
(Neuchâtel, La Baconniere, 1988), Frédéric Chopin „Esquisses pour
une méthode de piano. (Paris, Flammarion,
1993), („Chopin
z pohľadu svojich žiakov“ a „Frederik Chopin, náčrty klavírnej metódy“). Interpretačný
štýl jeho diela sa kultivuje a aktualizuje na početných národných
i medzinárodných súťažiach, dokumentujú ho nesčíselné zvukové záznamy
interpretačného umenia majstrov.
Naša pocta Fryderykovi Chopinovi sa pripája
k oslavám významného svetového kultúrneho výročia, ako hold géniovi ducha
a výnimočnému človeku hrdinského i tragického ľudského osudu. Jeho srdce
spočinulo na vlastnú žiadosť Majstra ako relikvia varšavského Chrámu sv. Kríža,
v rodnom Poľsku, kde prežil prvú polovicu svojho života. Pochovaný je na Père Lachaise
Cimetière v Paríži, ktorý sa stal jeho domovom v druhej
polovici života.
Jeho pamiatku si uctia na koncertoch v rodnej
Želazovej Voli i Varšave popredné svetové osobnosti koncertného umenia,
ako Daniel Barenboim, Jevgenij Kissin, Garrick Ohlsson, Martha Argerich a
Krystian Zimerman ako aj nespočetní milovníci jeho hudby. V renovovanom
múzeu skladateľa sú vystavené originály jeho listov i hudobných
manuskriptov. Poctu Majstrovi vzdávajú významné kultúrne metropoly,
koncerty prebiehajú od Rakúska až po Káhiru a od prostredia egyptských
pyramíd až po mnohé ázijské strediská. Dokonca aj kozmonauti amerického
raketoplánu Endeavour vyniesli vo februári 2010 na orbit CD so Chopinovou
hudbou a skladateľov manuskript jeho Prelúdia op. 28 č. 7 ako dar poľskej
vlády.
Chopinovo dielo je dodnes záväznou disciplínou
študujúcich pianistov i neustálou výzvou pre zrelých umelcov. Chopin však
ostáva v podstate veľmi výnimočným skladateľom, ktorého účinky nedokázalo
oslabiť ani plynutie stáročí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára